Jaime Sabines Biografia, štýl, diela a frázy

Jaime sabines gutiérrez (1926-1999) Bol mexickým spisovateľom, básnikom a politikou. Jeho poetická práca bola vyvinutá vo vzťahu k jeho realite a nachádzala inšpiráciu na bežných sociálnych miestach.

Sabinesova práca bola charakterizovaná tým, že má jednoduchý jazyk, ľahko zrozumiteľný. Expresivita v jeho spisoch bola prirodzená a spontánna, kvalita, ktorá mu umožnila udržiavať určitú blízkosť s čitateľom. Okrem toho bola jeho poézia skutočná, takmer vždy spojená s každodenným životom.

Agustín Yáñez, ktorý bol učiteľom Sabines v UNAM. Zdroj: Salvador ALC [CC BY-SA 3.0], cez Wikimedia Commons

Literatúra mexického autora nebola spojená so žiadnym prúdom alebo hnutím, čo mu umožnilo vytvoriť z toho, čo skutočne cítil. Väčšina jeho práce sa pokúsila o láske a srdcový zlom, kde boli časté aspekty humor a neha.

[TOC]

Životopis

Narodenie a rodina

Jaime Sabines sa narodil 25. marca 1926 v Tuxtla Gutiérrez, Chiapas. Pochádzal som z kultivovanej rodiny, ktorá bola spojená s históriou a politikou Mexika. Jeho rodičia boli Julio Sabines, z libanonského pôvodu a Luz Gutiérrez, Mexicana. Bol skvelým -Grandsonom z armády a vládcom Joaquín Gutiérrez. Mal dvoch bratov: Juan a Jorge.

Výučba

Od útleho veku Jaime Sabines dostal od svojho otca učenie literatúry. Jeho prvé roky tréningu boli v jeho rodnom meste, potom odišiel do Inštitútu vied a umenia Chiapasu. Na konci tejto fázy odišiel do Mexico City.

V roku 1945, keď mal devätnásť rokov, Sabines začal kurzy na Národnej lekárskej fakulte. Po troch rokoch však odišiel na štúdium španielskej jazykovej a literárnej kariéry na Národnej autonómnej univerzite v Mexiku, ktorá sa neskončila. Bol tam študent renomovaného spisovateľa Agustína Yáñeza.

Opäť v Chiapase

V rokoch 1949 až 1951 Sabines publikoval dva tituly: Horálny a Signál. V roku 1952 bol nútený opustiť štúdium, pretože jeho otec mal nehodu, a tak sa vrátil do Chiapasu. V tom období súvisel s politikou, pokračoval v písaní a pracoval ako predajca v obchode svojho brata Juana.

Osobný život

Socha Joaquín Miguel Gutiérrez Canales, veľký starý otec Sabines, na Paseo de la Reforma. Zdroj: Sarumo74 [CC BY 3.0], cez Wikimedia Commons

Krátko po návrate do Chiapasu sa Jaime Sabines stretol a oženil sa v roku 1953, ktorý bol láskou a spoločníkom jeho života: Josefa Rodríguez Zabadúa. S „Chepita“, ako láskavo prezýval svoju manželku, mal štyri deti: Julio, Julieta, Judith a Jasmine.

Zamerané na svoju literárnu výrobu

Počas siedmich rokov, keď bol v Chiapas, od roku 1952 do roku 1959 sa Sabines zameriaval na rozvoj svojho talentu na písanie a literatúru. V tom čase publikoval niektoré tituly, napríklad Adam a Eva a Tarumba; V roku 1959 získal cenu Chiapas za svoju literárnu prácu.

Ďalšia etapa obchodníka

V roku 1959 Jaime Sabines už začal získať ovocie ako spisovateľ. V tom roku však odišiel do Mexico City s úmyslom uviesť do prevádzky so svojím bratom Juanom spoločnosťou Animal Food Company, ako je podpora pre rodinu.

UNAM Shield, Sabines STUDENT. Zdroj: Štít aj motto, José Vasconcelos Calderón [verejná doména], cez Wikimedia Commons

Spolu so svojou činnosťou obchodníka autor pokračoval vo svojej práci spisovateľa. V roku 1961 Sabines utrpel stratu svojho otca, muža, ktorý ho ovplyvnil, aby napísal. O päť rokov neskôr prešiel bolesťou smrti svojej matky. Obe udalosti ho priviedli k tomu, aby každému z nich venoval báseň.

Rekordná výroba

Expresivita a pocity, ktoré Sabine vytlačila na svoje básne, otvorila dvere inému druhu publikácie. V roku 1965 jeho verše zaznamenal spoločnosť Disquque Voz de México Company, ktorá bola sama sebou, ktorá mala na starosti ich recitáciu.

Sabines ako politik

Po pochádzaní z rodiny, ktorá vytvorila politiku, nejako ovplyvnila Sabines na vstup do tejto disciplíny. V sedemdesiatych rokoch, od roku 1976 do roku 1979, pôsobil ako zvolený zástupca Chiapasu pre inštitucionálnu revolučnú stranu (PRI).

Spolu s jeho politickou činnosťou pokračoval vo svojej kariére spisovateľa; V roku 1977 publikoval Počítanie nových básní. V osemdesiatych rokoch, konkrétne v roku 1988, bol zvolený za zástupcu PRI do Kongresu Únie pre federálny okres, dnes Mexico City; V tom istom roku sa jeho práca objavila Mesačný.

Posledné roky a smrť

Posledné roky života Jaime Sabinesa boli poznačené niekoľkými utrpeniami, vrátane pokračovaní zlomeniny bedra. Podarilo sa mu však zverejniť niektoré diela. Následne ho jeho zdravotný stav viedol k odchodu do dôchodku a utiekol na ranči, menom Yuria.

Môže vám slúžiť: pozitívne prídavné mená Mozaika mesta Tuxtla Gutiérrez, miesto narodenia Sabines a kde sa zúčastnil na svojich prvých štúdiách. Source: PXNDX94PXNDX94PXNDX94PXNDX94PXNX94PXNDX94PXNDX94PXDX94PXNDX94PXNDX94PXDX94PXDX94ARCEGGUIZZARPXDX94PXNDX94EREEGEEGGUIZARSANGALLL90PXNXDX94HARTSOLSOLS

Potom sa objavila rakovina a život spisovateľa bol plný relapsov a depresívnych stavov. Jaime Sabines zomrel 19. marca 1999 v Mexico City, v spoločnosti svojich príbuzných, jeho manželky a deti. Jeho odchod znamenal veľkú stratu v literárnom svete.

Ceny a vyznamenania

- Cena Chiapas v roku 1959.

- Štipendium Mexického centra pre spisovateľov v roku 1964.

- Cena Xavier Villaurutia v roku 1973 Zlé počasie.

- Cena Elías Sourasky v roku 1982.

- Národná cena za vedu a umenie v roku 1983.

- Cena Silver Juchimán v roku 1986.

- Mexico City Presenta v roku 1991.

- Medaila Belisario Domínguez v roku 1994.

- Cena mazatlanskej literatúry v roku 1996.

Štýl

Literárny štýl Jaime Sabines nesledoval žiadny typ vzoru ani zavedenú normu: Jeho práca bola charakterizovaná tým, že bola blízko čitateľa. Ovplyvnili ho spisovatelia ako Pablo Neruda, Rafael Alberti, Ramón López Velarde a James Joyce.

Jazyk

Jazyk používaný Sabines vo svojich dielach bol jasný, presný a priamy. Aj keď ich verše boli formované vzdelanými slovami, bolo tiež známe pozorovanie používania hovorových a jednoduchých pojmov, ako spôsob posilnenia vzťahov s publikom.

Zámerom mexického spisovateľa bolo rozvíjať poéziu s výrazmi ľahkého porozumenia a porozumenia. Týmto spôsobom logika a dôvod prešli na pozadie a boli to emócie a pocity, ktoré nosili obušok prostredníctvom výraznosti a verbálnej prirodzenosti.

Téma

Jaime Sabines bol autorom emócií. Jeho práca bola naložená s dňovými zážitkami, zatiaľ čo láska a osamelosť boli tiež častými témami. Okrem toho sa k ich preferenciám pripojil pesimizmus, osamelosť, smútok a koniec existencie.

Hrania

- Horálny (1950).

- Signál (1950).

- Voľné básne (1951-1961).

- Adam a Eva (1952).

- Tarumba (1956).

- Týždenné noviny a prózové básne (1961).

- Počítať (1962).

- Dúfam, že sa od teba uzdravím (1967).

- Juria (1967).

- Tlatelolco 68 (1968).

- Zlé počasie (1972).

- Niečo o smrti major Sabines (1973). Ostatné voľné básne (1973-1994).

- Počítanie nových básní (1977).

- Nie že by zomrel z lásky (1981).

- Los Amoroso: Listy pre Chepitu (1983).

- Mesačný (1988).

- Poetická antológia (1994).

- Kúsky tieňa (Devätnásť deväťdesiatpäť).

- Zbieranie básní (1997).

- Láska poézia (1998).

- Po všetkom.

- Páčilo sa mi, že si plače.

- Milovať ťa.

- Kúsok hydry.

Stručný popis niektorých z jeho najreprezentatívnejších diel

Horálny (1950)

Bola to jedna z prvých poetických publikácií Jaime Sabines, v ktorej básnik preukázal presnosť a jasnosť jeho jazyka a sloveso naklonené k transparentnosti a čestnosti. Existovalo vyjadrenie autorovej beznádejnej a pesimistickej pozície autora.

Fragment „pomalého, horkého zvieraťa“

„Pomalé, horké zviera

Som, že som bol,

horké z uzla prachu a vody a

vŕtať

že v prvej generácii

človeka spýtal sa Boha.

Horké ako tie horké minerály

že v noci presnej osamelosti

Sakra a zničená osamelosť

Bez seba?

Vyliezli na hrdlo

A chrasty ticha,

Asphixian, zabíjajte, vzkrieste.

Pomalé, horké zviera

Som, že som bol “.

Adam a Eva (1952)   

Táto práca bola prózovou básňou, v ktorej mexický básnik prezentoval prostredníctvom symbolikov otázky človeka o existencii od času stvorenia. Použitý lyrický jazyk umožnil výlet na začiatok života, dať odpovede na dôležité otázky.

Protagonisti, Adam a Eva, uprostred noci ako symbol, čelia strachu, tiež túžia po prítomnosti svetla. V básni bola prítomnosť existencialistických aspektov súvisiacich s identitou a osudom človeka. Bol rozdelený do štyroch sekcií.

Fragment

"Včera v noci bola kúzla.". V noci sú bubny a zvieratá spia s otvorenou vôňou ako oko. Vo vzduchu nie je nikto. Listy a perie sa zhromažďujú vo vetvách, na podlahe a niekto ich niekedy pohybuje a drž hubu ... Keď s nimi straší strach, srdcia zasiahli tvrdo ... ten, ktorý vstupuje s očami otvorenými v hrúbke V noci je stratená ... a nič o ňom nebude známe ... - Eva, Adam mu, pomaly mu to povedala, neoddeľme sa. “.

Môže vám slúžiť: rekreačné texty

Tarumba (1956)

Bol jednou z Sabinesových básní, možno najuznávanejších a najpamätnejších. V tejto práci básnik používal hovorový jazyk, ale s určitými lyrickými vlastnosťami. Bol štruktúrovaný v 34 básňach a úvod. Predchádzali to aj dva slogany Biblie, ktoré súvisia s oslobodením.

Tarumba, Bolo to ako ďalšia vynikajúca osobnosť samotného Jaime Sabines, ktorá bola odhalená v niektorých piesňach. Okrem toho v práci bola prítomnosť dialógov pre väčšiu blízkosť. Pokúsil sa o živote a jeho nadbytočnosti proti tradičným.

Fragment

„Idem s mravcami

Medzi muchnymi nohami.

Idem so zemou, za vetrom

V pánskej obuvi,

V kopytách, listoch, papieroch;

Idem ísť, Tarumba,

Odkiaľ pochádzaš.

Poznám pavúka.

Viem, že vieš o sebe

A čo vedel tvoj otec.

Viem, čo si mi o mne povedal.

Bojím sa, že to nebudem vedieť,

byť tu s mojou babičkou ..

Chcem močiť v mesačnom svite.

Tarumba, zdá sa, že bude pršať “.

Týždenné noviny a prózové básne (1961)

V tejto práci Jaime Sabines udalosti rozprávali o spôsobe, akým sa dejú. Básnik rozpráva niekoľko problémov, hovorí o Bohu, o svojej krajine, o duši, o žene, kritickým spôsobom. Táto kniha bola vydaná v roku 1961 v meste Xalapa.

Pokiaľ ide o štruktúru, práca bola zložená z približne 27 textov, bez akýchkoľvek vymenovaní. Okrem toho neobsahovali určitý podiel, niektoré boli iba frázy, zatiaľ čo najrozsiahlejšie dosiahli až dve strany.

Fragment

"Milujem ťa o desiatej ráno a o jedenástich a o dvanástich rokoch.". Milujem ťa z celej mojej duše a niekedy celé moje telo, niekedy v zrážkach. Ale o druhej hodine popoludní alebo o tretej, keď začnem premýšľať o nás dvoch, a vy si myslíte o jedle alebo každodennej práci alebo na zábavu, ktorú nemáš, nenávidím ťa hluchne, s polovicou Neznášam, že si pre mňa drží ... “.

Dúfam, že sa od teba uzdravím (1967)

Táto báseň mexického spisovateľa bola zúfalým výkrikom v neprítomnosti milovaného a úzkosť, ktorú vyrábala láska, ktorá šla. S jednoduchým jazykom, plnými emócií, Sabines zvýšil možný čas na vyliečenie sklamania a beznádeje v lietadle lásky.

Fragment

„Dúfam, že ťa uzdravím o pár dní. Musím prestať fajčiť, piť ťa, aby som na teba premýšľal. je to možné. Po predpisoch morálky zase predpisujem čas, abstinenciu, osamelosť.

Myslíš si, že je to pre teba dobré? Nie je to veľa, ani nie je to malé, stačí.

... ďalší týždeň na zhromaždenie všetkej lásky času. Dať ti to. Robiť to, čo s ním chcete: uložte to, hladte to, hodte ho do koša ... Chcem len týždeň porozumieť veciam. Pretože je to veľmi podobné tomu, že ste z azylu vstúpili do panteónu “.

Juria (1967)

S touto prácou Jaime Sabines viedol čitateľa k situáciám alebo aspektom málo definovaných, prostredníctvom svojho charakteristického jazyka. Ako tvrdí, že ten istý autor tvrdí, názov diela nič neznamenal, ale zároveň to bolo „všetko“, Juria Samo o sebe to bola poézia.

Niektoré z básní obsiahnutých v práci boli:

- „Autonekológia“.

- „Kuba 65“.

- „Aký divoký zvyk“.

- „Nižšie prichádza zúrivý vietor“.

- „Poďme spievať na peniaze“.

- "Zranil si ma".

- „Poďme kanonagovať kurvy“.

Fragment „ja Duel“

"Zneužité, neznesiteľne, ublížil si mi.".

Vezmi mi hlavu, odrež mi krk.

Po tejto láske mi nezostane nič.

Medzi troskami mojej duše, nájdi ma, počúvaj ma.

Niekde môj prežívajúci hlas, volá,

Stratiť úžas, osvietené ticho

... milujem tvoje oči, milujem, milujem tvoje oči.

Som ako syn tvojich očí,

Ako kvapka tvojich očí som ..

Zdvihni ma. Pretože som spadol z tvojich rúk

A chcem žiť, žiť, žiť “.

Fragment „Kuba 65“

„... pretože je potrebné povedať toto:

Ukončiť socialistickú Kubu

Musíte skončiť šesť miliónov Kubáncov,

Musíte zamiesť Kubu s obrovskou guatacou

Alebo hodte všetky atómové bomby a diabli

... Som už unavený slovom revolúcie, ale na Kube sa niečo stáva.

Nie je to pôrod bez bolesti, je to celé narodenie

kŕče, úžasné ... “.

Tlatelolco 68 (1968)

Bola to báseň Jaime Sabines, ktorej titul a obsah súviseli s masakrom, ktorý sa vyskytol v Mexiku 2. októbra 1968, kde vládne sily ukončili životy niekoľkých študentov a civilistov, ktorí sa prejavili.

Môže vám slúžiť: nástenné noviny: časti, ako to urobiť a typy

Spisovateľ sa pripojil k bolesti mexického ľudu a prostredníctvom úprimného a blízkeho jazyka pre ľudí chcel svedčiť o udalosti. V priebehu šiestich častí, v ktorých bola báseň štruktúrovaná, Sabines opísal udalosti.

Fragment

„Zločin je tam,

Obal novín,

S televízormi, s rádiami, s olympijskými vlajkami

hustý vzduch, nehybný,

Teror, Ignominy.

Okolo hlasov, premávka, život.

A trestný čin je tam.

... máme schopných štátnych tajomníkov

transformovať hovno na aromatické esencie

Poslanci alchymistov a senátorov,

nevyvrátiteľní vodcovia, veľmi málo,

Tropel duchovného kurva

Lietajte našu vlajku statočne.

Nič sa tu nestalo.

Naše kráľovstvo začína ... “.

Los Amoroso: Listy pre Chepitu (1983)

Táto kniha bola zbierkou korešpondencií, ktoré Jaime Sabines na chvíľu držal s Josefa Rodríguez, známym ako „Chepita“ po svojom vzdialenom vzťahu. Po chvíli sa v roku 1953 stala jej manželkou a matkou jej detí.

Táto práca odrážala spôsob, akým autor vyjadril milostný pocit pre svojho milovaného. Sabines zbavil všetko oblečenie a úprimným a nežným jazykom, ktorý dal svoju dušu láske svojho života; Rozprával tiež niektoré udalosti, ktoré sa jej stali ďaleko od nej.

Fragment

"Som veľmi zamilovaný, ale to s tým nemá nič spoločné.". Možno jedného dňa vás prestal písať. Alebo ti napíšem iba vtedy, keď budem mať želania, musím to urobiť ... ak to chcem robiť každý deň, oveľa lepšie. Ale vždy spontánne a prirodzené. Chcem byť slobodný v tomto otroctve.

Milujem ťa, áno, milujem ťa: ale ako ťa milujem, slová sú zbytočné; Musím vedieť, že nie je nevyhnutné vám to povedať. Rozumieš? Keby si nebol, nepovedal by som to. Mohli by ste ísť von, že ťa nemilujem, nerozumiem ti, nie som tvoj “.

Mesačný (1988)

Bol jednou z najslávnejších básní Sabines, do tej miery, že speváci ako Joan Manuel Serrat dodali hudbu. Práca bola neskutočná a Mesiac, protagonista, druh symboliky vo vzťahu k veciam, ktoré sú požadované; V texte boli metafory a porovnania.

Fragment

„Mesiac sa dá vziať v lyžičkách

alebo ako kapsula každé dve hodiny.

Je to dobré ako hypnotické a sedatívne

A tiež zmierňuje

Tí, ktorí ma otrávili filozofiou.

Kúsok mesiaca vo vrecku

Je to lepší amulet ako králičie noha:

Slúži na nájdenie kohokoľvek, kto miluje ..

Dajte jemný list mesiaca

Pod vankúšom

A budete sa pozrieť, čo chcete vidieť “.

Zbieranie básní (1997)

Bolo to jedno z najnovších diel mexického spisovateľa, v ktorom zhromaždil niekoľko básní napísaných počas svojej literárnej kariéry. Téma sa týkala skúseností a skúseností ľudských bytostí, ktoré boli spojené s láskou, osamelosťou, úzkosťou a inými emóciami.

Fragment „Milujem Boha“

"Milujem Boha. Je to vynikajúci starý muž

To sa neberie vážne. Rád hrá a hrá,

A niekedy mu dochádza ruka a noha nás zlomí

Alebo nás definitívne rozdrví. Ale toto

Stáva sa to preto, že je to trochu segatón

A dosť nemotorné rukami.

... Boh má vždy dobrú náladu.

Preto je to obľúbené mojich rodičov,

Vybraný jeden z mojich detí, najbližšie

mojich bratov ..

Najjemnejšia okvetná lístok, najsladšia aróma,

Nepochopiteľná noc,

Svetlo bublajúci

Jar som.

Páči sa mi to, milujem Boha.

Nech Boh žehná Bohu “.

Fráza

- „Poézia sa vyskytuje ako nehoda, pobúrenie, zločin, zločin; Vyskytuje sa denne, keď srdce človeka premýšľa o živote “.

- „Láska je najkvalitnejšie ticho, najviac chvejúce sa, najviac neznesiteľné“.

- „Báseň je čas, keď je myšlienka života zachytená krvou“.

- „Spisovatelia vám nedovolia kopírovať ich štýl, ak ich sloboda“.

- "Dúfajme, že ťa tu nájdem, na nejakej ulici snu.". Je veľkou radosťou, že vás pri spánku uväzní s mojimi viečkami “.

- „Potom som pochopil, že by si nemal žiť v básnikovi, ale muž“.

- "Pečieš rovnako ako si bol sám a zrazu zistil, že si so mnou.". Ako ťa potom milujem medzi plachtami a chladom!„.

- „Pamätám si ťa v ústach a v rukách. S mojím jazykom a rukami poznáš lásku, sladkú lásku, mäso, výsadbu, kvetinu, cítiš lásku, ty, cítiš soľ, poznáš soľ, lásku a ja “.

- „Milujem ťa, áno, milujem ťa: ale ako ťa milujem, slová sú zbytočné.“.

- "Máš ma vo svojich rukách a čítaš ma rovnako ako kniha.". Vieš, čo ignorujem, a ty mi hovoríš veci, ktoré mi nehovorím “.

Odkazy

1. Tamaro, e. (2004-2019). Jaime Sabines. (N/A): Životopis a životy. Získané z: Biography Andvidas.com.
2. Jaime Sabines. (2019). Španielsko: Wikipedia. Obnovené z: je.Wikipedia.orgán.
3. Jaime Sabines. (2018). (N/A): Čo čítať. Získané z: Queleerlibros.com.
4. Ramírez, m., Moreno, e. a ďalšie. (2019). Jaime Sabines. (N/A): vyhľadávacie životopisy. Zdroj: Buscabiografias.com.
5. Jaime Sabines. (S. F.). (N/A): autori orgánov. Zdroj: spisovatelia.orgán.