10 najdôležitejších charakteristík spoločnosti

Niečo charakteristika spoločnosti Sú zmyslom pre podobnosť medzi jednotlivcami, vzájomná závislosť medzi ľudskými bytosťami, spoluprácou, oddelením práce, okrem iného.

Spoločnosť možno definovať ako súbor ľudských bytostí žijúcich pod konkrétnou vládou, zákonmi, zákonmi a kultúrou. Niektoré z jej funkcií sú prežitie skupiny, zlepšenie kvality života, vzdelávania, zdravia a odbornej prípravy.

Ako druh sme sociálne bytosti, ktoré žijú naše životy v spoločnosti iných ľudských bytostí. Zorganizujeme sa v rôznych typoch sociálnych skupín, ako sú kočovné kapely, mestá, mestá a krajiny, kde pracujeme, obchodujeme, hráme, reprodukujú a interagujú mnohými inými spôsobmi.

V rámci veľkej spoločnosti môže byť veľa skupín, s rôznymi subkultúrami spojenými s regiónom, etnickým pôvodom alebo sociálnou triedou. Napríklad v mexickej spoločnosti existujú rôzne etnicity, ideológie, sociálno -ekonomické triedy a subkultúry.

Ak je vo veľkom regióne dominantná jedna plodina, jej hodnoty sa môžu považovať za správne a môžu byť povýšené nielen náboženskými rodinami a skupinami, ale aj školami a vládami.

Hlavné charakteristiky spoločnosti

1- Podobnosť podobnosti

Podobnosť je najdôležitejšou charakteristikou spoločnosti. Bez pocitu podobnosti nemohlo existovať vzájomné uznanie „spolupatričnosti“, a preto žiadna spoločnosť.

Spoločnosti sa skladajú z podobných jednotlivcov, ktorí sa spájajú medzi sebou, ktorí rozvíjajú priateľstvá a snažia sa navzájom porozumieť. Bez podobnosti by to nebolo možné.

2- Rozdiely

Spoločnosť naznačuje rozdiely a závisí od nej a podobnosti. Rozdiely umožňujú rozdelenie práce a dopĺňajú sociálne vzťahy, pretože ak by boli všetci ľudia rovní, existovala by malá reciprocita a vzťahy by boli obmedzené.

Rodina je prvou spoločnosťou založenou na biologických rozdieloch a rozdieloch v zručnostiach, záujmoch a kapacitách. Rozdiely sú potrebné pre spoločnosť, ale rozdiely samy osebe nevytvárajú spoločnosť, a preto sú rozdiely podriadené podobnosťou.

Keby si všetci muži mysleli, že to isté, cítili sa rovnako a konajú rovnako, ak majú rovnaké štandardy a rovnaké záujmy, ak všetci akceptujú rovnaké zvyky a odrážajú rovnaké názory bez vypočúvania a bez variácií, civilizácia by nikdy nepostupovala a kultúra by zostala základná.

Môže vám slúžiť: asynchrónna alebo asynchrónna komunikácia

3- vzájomná závislosť

Ako sociálne zviera závisia všetky ľudské bytosti od ostatných. Prežitie a dobre -ubytovanie každého člena veľa závisia od tejto vzájomnej závislosti, pretože žiadny jednotlivec nie je sám sebaúčinný. Členovia spoločnosti závisia od ostatných, aby získali jedlo, útočisko, bezpečnosť a mnoho ďalších potrieb.

S pokrokom spoločnosti sa tento stupeň vzájomnej závislosti vynásobí nielen vzájomne závislých jednotlivcov, ale aj skupín, spoločenstiev a spoločností.

4- spolupráca a konflikt

Občania spolupracujúce v katastrofe produkovanej zemetrasením v Ekvádore.

Spolupráca zabraňuje vzájomnej deštruktivite a umožňuje vám zdieľať výdavky. Konflikt navyše pôsobí ako konsolidačný faktor na posilňovanie sociálnych vzťahov, pretože priame alebo nepriame konflikty sťažujú spoluprácu.

Ak neexistuje konflikt, dokonca aj malá, spoločnosť môže stagnovať a ľudia sa môžu stať inertným a neaktívnym. Expresia nezhody vo forme konfliktu sa však musí vždy udržiavať v tolerantných limitoch.

5- Spoločnosť je sieť sociálnych vzťahov

Sociálne vzťahy sú základom spoločnosti, sú založené na vzájomnom vedomí a uznávaní ostatných členov spoločnosti ako dôležitých a základných členov.

Pretože sociálne vzťahy majú abstraktnú povahu, spoločnosť má tiež abstraktnú povahu. V spoločnosti sa neustále vyskytujú rôzne typy sociálnych procesov, ako je spolupráca alebo konflikty. Preto sieť sociálnych vzťahov medzi členmi predstavuje spoločnosť.

Počas týchto sociálnych vzťahov sa ľudia stretávajú a interagujú s ostatnými, aby si vymieňali nápady, ponúkli podporu a získali zmysel pre spolupatričnosť.

6- Zmysel pre spolupatričnosť

Príslušnosť je ľudská emocionálna musí byť akceptovaným členom skupiny. Či už je to rodina, priatelia, spolupracovníci, náboženstvo alebo niečo iné, ľudia majú tendenciu mať „prirodzenú“ túžbu patriť a byť dôležitou súčasťou niečoho väčšieho ako oni sami.

Môže vám slúžiť: debata

To znamená vzťah, ktorý je väčší ako jednoduché vedomosti alebo známosť. Potreba patriť je potreba venovať a venovať pozornosť ostatným.

Pocit spolupatričnosti sa vyvíja, keď sa človek prijíma ako prirodzený člen niečoho. Pocit spolupatričnosti poskytuje blízky a bezpečný vzťah s ostatnými členmi spoločnosti. Trvalosť umožňuje spoločnosti pokračovať aj po smrti jednotlivých členov.

Pocit spolupatričnosti je silný a nevyhnutný pocit, ktorý existuje v ľudskej povahe. Patrí alebo nepatrí iba na jednom, ale aj od druhých členov spoločnosti.

Nie každý má rovnaké záujmy, preto nie každý cíti patriaci k tomu istému. Bez spolupatričnosti sa nedá jasne identifikovať, takže má ťažkosti s komunikáciou a vzťahom so svojím prostredím.

7- spoločnosť je abstraktná

Hovorí sa o spoločnosti ako o abstraktnom koncepte, pretože sa rozvíjajú rôzne vzťahy, ktoré nie je možné vidieť, ale to sa dá cítiť.

Spoločnosť v podstate znamená štát, stav alebo vzťah, preto nevyhnutne abstrakciu. Spoločnosť okrem toho pozostáva z zvykov, tradícií a kultúry, ktoré sú tiež abstraktnými prejavmi.

8- spoločnosť je dynamická

Samotná povaha spoločnosti je dynamická a meniaca sa, žiadna spoločnosť nie je statická, pretože sa neustále mení. Staré zvyky, tradície, hodnoty a inštitúcie sú upravené a rozvíjajú nové zvyky a moderné hodnoty.

Sociálna dynamika sa vzťahuje na vzťahy a správanie spoločností, ktoré sú výsledkom interakcií jednotlivých členov uvedenej spoločnosti.

9- integrálna kultúra

Každá spoločnosť má svoju vlastnú kultúru, ktorá ju odlišuje od ostatných. Kultúra je spôsob života členov spoločnosti a zahŕňa jej hodnoty, vieru, umenie, morálnu atď.

Preto je kultúra neoddeliteľnou súčasťou, pretože vyhovuje potrebám spoločenského života a je kultúrne samostatne. Okrem toho každá spoločnosť prenáša svoj kultúrny vzorec na budúce generácie.

Môže vám slúžiť: perorálny jazyk: Charakteristiky, funkcie, príklady

Kultúra pozostáva z viery, správania, objektov a iných charakteristík spoločných pre členov konkrétnej skupiny alebo spoločnosti.

Prostredníctvom kultúry, ľudia a skupiny sa definujú, vyhovujú spoločným hodnotám spoločnosti a prispievajú k jej obohateniu.

Kultúra tak zahŕňa mnoho sociálnych aspektov: jazyk, zvyky, hodnoty, normy, colné pravidlá, nástroje, technológie, produkty, organizácie a inštitúcie. Bežné inštitúcie sú rodina, vzdelávanie, náboženstvo, práca a zdravotná starostlivosť.

Kultúrne spojenie v spoločnostiach môže byť etnické alebo rasové, založené na pohlaví alebo z dôvodu presvedčenia, zdieľaných hodnôt a aktivít. Pojem spoločnosť môže mať tiež geografický význam a odkazuje na ľudí, ktorí zdieľajú spoločnú kultúru na konkrétnom mieste. 

Kultúra a spoločnosť sú zložito spojené. Kultúra pozostáva z „predmetov“ spoločnosti, zatiaľ čo spoločnosť pozostáva z ľudí, ktorí zdieľajú spoločnú kultúru.

10- Divízia práce

Oddelenie práce je nevyhnutné pre hospodársky pokrok, pretože umožňuje ľuďom špecializovať sa na konkrétne úlohy.

Táto špecializácia zvyšuje efektívnosť pracovníkov, čo znižuje celkové náklady na výrobu tovaru alebo poskytovania služieb.

Okrem toho, keď sa ľudia stanú kvalifikovanými a efektívnymi v menšom počte úloh, rozdelenie práce mu dáva čas na experimentovanie s novými a lepšími spôsobmi, ako robiť veci.

Odkazy

1. Andersen M, Taylor H. Sociológia, porozumenie pre rozmanitú spoločnosť (2008). Thomson Wadsworth.
2. Americká asociácia pre rozvoj vedy. Science for All America (1990). New York: Oxford University Press.
3. Bauemeister R, Leary M. Potreba patriť: Túžba po medziľudských pripútaniach ako základnej ľudskej motivácie (1995). Psychologický bulletin.
4. Kultúra a spoločnosť (2017). Bezhraničná sociológia. Obnovené z: www.Bezhraničný.com.
5. Macionis J. Spoločnosť: The Basics (2009). New Jersey: Vydavatelia Prentice Hall.
6. Mondal P. Spoločnosť: Sociologické názory, charakteristiky a definície. Zdroj: YourArticleLibrary.com.
7. Peterson T, van til j. Definujte charakteristiky občianskej spoločnosti (2004). Medzinárodný denník neziskového zákona.