Biografia, štýl a diela Ernestina de Champourcín

Ernestina de Champourcín Morán de Loredo (1905-1999) bol španielsky básnik patriaci k známej generácii 27.  Bolo to v zozname Sinsame, ktorý bol spôsob, akým nazývali intelektuálne a mysliteľské ženy vyššie uvedeného literárneho hnutia.

Práca Champourcína bola charakterizovaná kontrastnou živosťou s hĺbkou, okrem toho, že je jednoduchý a rytmický. Jasnosť, s ktorou napísal, povolila ľahkú kompresiu verejnosťou, zároveň vyzliekala svoju dušu a to ju priblížilo k čitateľovi.

Ernestina de Champourcín, vľavo. Zdroj: Edith Czech [Public Domain], Via Wikimedia Commons

Ernestina, rovnako ako mnoho spisovateľov jej času, musela vyhnúť. Táto skúsenosť drasticky zmenila jeho život a literárnu prácu. Z jeho odchodu zo Španielska sa obsah jeho práce stal duchovnejším a vysoký náboženský obsah.

[TOC]

Životopis

Narodenie a rodina

Ernestina sa narodila 10. júna 1905 vo Vitorii. Jeho rodina sa tešila z dobrej sociálno -ekonomickej úrovne, bol tiež študovaný, konzervatívny a náboženský. Jeho rodičia boli Antonio Michels z Champourcína, právnička a Ernestina Morán de Loredo Castellanos, pôvodne z Montevideo, Uruguaj.

Šampión

Skutočnosť, že pochádzala z kultivovanej a študovanej rodiny, poskytla prístup od veľmi mladého veku k kvalitnému vzdelávaniu. Medzi jeho výučba patrí učenie sa iných jazykov. Jeho prvé roky tréningu prešli v jeho rodnom meste.

V roku 1915, keď mal desať rokov, presťahoval sa so svojou rodinou do Madridu. Tam začal študovať na posvätnom srdci College a tiež získal výučbu od súkromných učiteľov. Potom chodil študovať strednú školu v Inštitúte Cardenal Cisneros Institute.

Túžba po univerzitných štúdiách

Na konci Baccalaureate sa Ernestina de Champourcín chcela študovať univerzitné štúdium. Jeho otec však proti, napriek zásahu matky, ktorý ju ponúkol, aby ju sprevádzal do tried. Avšak básnik musel prijať otcovské rozhodnutie, a tak sa utekala v čítaní a písaní.

V tom čase začal písať svoje prvé básne vo francúzštine, a tak sa rozhodol začať vo svete literatúry a začal čítať veľkých spisovateľov ako Víctor Hugo, Valle-Inclán, San Juan de la Cruz, Rubén Darío, Amado Nermo A najmä Juan Ramón Jiménez.

Prvé básne

Prvé básne Champourcína boli uverejnené v roku 1923 v časopisoch ako ako Sloboda, Jar a Ilustrovaná Cartagena. S rozpracovaním a propagáciou svojich prvých diel sa Ernestina začala vzťahovať na osobnosti literatúry, dokonca boli súčasťou Ženy Lyceum Club V roku 1926.

Môže vám slúžiť: Rodina chleba: príklady a modlitby

Zatiaľ čo básnik bol zodpovedný za koordináciu a rozvoj literárnych aktivít v ženskom klube, publikoval tiež Tichý. Vyššie uvedená práca ju poslala svojmu obdivovanému Juanovi Ramónovi Jiménezovi s cieľom ho vyhodnotiť.

Konsolidácia ako spisovateľ a básnik

Ernestina nedostala odpoveď od Ramóna Jiméneza po tom, čo ho poslala Tichý. Avšak neskôr sa s ním osobne stretol, takto vzniklo priateľstvo a Ernestina dostala jej učenie; Básnik ju priviedol k čítaniu anglických autorov ako John Keats a William Yeats.

Cisneros Cardinal Institute, kde študoval básnik. Zdroj: Luis García [CC BY-SA 3.0 je], cez Wikimedia Commons

Spisovateľka dosiahla konsolidáciu av roku 1927 začala písať literárnu kritiku v novinách, ako napríklad Čas a El Heraldo de Madrid. Hlavnými témami boli čistá poézia a nové. O rok neskôr vyšli jeho básne Teraz.

Láska a čas pred občianskou vojnou

Profesionálny a literárny život Ernestiny zostal aktívny a rastúci. V roku 1930 sa stretol s Juanom José Domenchinou, spisovateľom z generácie 27, s ktorým začal milostný vzťah. 6. novembra 1936 manželia uzavreli svadobné svadby.

Čoskoro po štarte španielskej občianskej vojny uverejnila autor román Dom vpredu. Práca sa týkala vzdelávania a formovania dievčat z vysokej spoločnosti ich času. V rukopise navyše autorka načrtla jej feministické myšlienky a myšlienky.

Básnik

V priebehu vojny Ernestina spolupracovala ako sestra sirotských detí, ktoré mali na starosti Juana Ramóna Jiméneza a jeho manželky Zenobia Camprubi. Potom sa spisovateľ pripojil k zdravotným sestrám nemocnice, pred konfliktom s nejakou armádou.

Čoskoro musela ona a jej manžel opustiť Španielsko. Najprv prišli do Francúzska, až do roku 1939 sa usadili v Mexiku; V tom čase pôsobil ako prekladateľ a tlmočník, zatiaľ čo publikoval články pre niektoré časopisy.

Roky prešli mimo ich krajiny neboli ľahké. Manželstvo predstavovalo ekonomické problémy. Okrem toho ona a jej manžel nedokázali predstaviť deti, a to okrem iného zahalení Domenchinov život až do jej smrti.

Návrat do Španielska a smrť

Napriek tomu, že Ernestina strávila v exile, sa mu podarilo urobiť aj svoj literárny rozmach práce. Publikoval práce ako Duchovné hai-kais, zatvorené listy a básne bytia a bytia. Potom, v roku 1972, sa vrátil do svojej vlasti, ale nebolo to ľahké, toľko rokov sa vyžadovalo adaptačné obdobie.

Môže vám slúžiť: imperatívne slovesá

Vlastne sa cítil čudne vo svojej vlastnej krajine, pocity boli poháňané a osamelosť vedľa rokov sa cítila. V tom čase napísal Prvé vyhnance, Všetky ostrovy utiekli a Prítomnosť minulosti. Zomrel v dôsledku komplikácií veku 27. marca 1999.

Štýl

Literárna práca Ernestiny Champourcína bola charakterizovaná jednoduchým a ľahkým jazykom. Jeho poézia bola napísaná s vášňou a užívala si, že je hlboká a konkrétna. Ovplyvnil ho čítania, ktoré urobil, najmä Juan Ramón Jiménez.

Jej prvé spisy boli avant -garde a modernisti, ale zážitok z exilu ju priviedol k písaniu zameranej na religiozitu. Vedci rozdeľujú svoju prácu do troch etáp týkajúcich sa lásky: človeka, božského a významu.

Hrania

Poézia

Prvá etapa: ľudská láska

Práce tejto fázy Champourcínu zodpovedajú času pred španielskou občianskou vojnou v roku 1936. Spočiatku ich charakterizovali neskorý romantizmus a niektoré modernistické črty, následne vyjadrili vplyv Juana Ramóna Jiméneza svojou čistou poéziou.

Poetické diela patriace do tejto fázy

- Tichý (1926).

- Teraz (1928).

- Hlas vo vetre (1931).

Juan Ramón Jiménez, priateľ a mentor spisovateľa. Zdroj: Pozri stránku pre autora [verejná doména], cez Wikimedia Commons

- Nepresnážna pieseň (1936).

Fragment Tichý (1926)

"Bolo to krásne ticho, božské ticho.",

Živé myslenie, chvenie emócií,

Veľmi vážne ticho, cítiť pútnik,

Veľmi tiché ticho s modlitbou.

Buď ticho; Viem, že tvoje pery mumlá

nekonečná citlivosť, vytvorená pre mňa;

buď ticho; Bez toho, aby hovorili tisíc hlasov, zašepkali ich,

buď ticho; Ticho ma priblíži k tebe “.

Fragment Hlas vo vetre (1931)

„Moje oči vo vetre!

Na čo budú vyzerať moje oči

Už vo vzduchu?

Predmet ide priestor

Medzi mojimi dvoma žiakmi.

I, holý limit

Musím všetko nalepiť

Kým to nechám nehybne

Vo večnej kalich

perfektnej ružovej ... “.

Druhá etapa: Božská láska

Začiatok tejto fázy zodpovedal prvým rokom exilu, kde Champourcín napísal a produkoval málo. Táto pauza bola spôsobená skutočnosťou, že sa venoval práci, aby mohol existovať, ale spisy toho času mali vysoký náboženský obsah.

Poetické diela patriace do tejto fázy

- Temná prítomnosť (1952).

- Meno, ktoré si mi dal (1960).

Môže vám slúžiť: Aké sú časti správy?

- Väzenie zmyslov (1964).

- Spiritual Hai-Kais (1967).

- Zatvorené karty (1968).

- Básne bytia a bytia (1972).

Fragment mena, ktorý si mi dal (1960)

„Neviem, ako sa volá ..

Vieš to, pane.

Poznáte meno

Čo je vo vašom srdci

A je to iba moje;

Meno, ktoré tvoja láska

Dám mi navždy

Ak odpoviem na tvoj hlas ... “.

Tretia etapa: MOR Sense

Toto obdobie patrilo k jeho návratu do Španielska. Diela, ktoré Ernestina napísala v rokoch 1978 až 1991. Táto poézia bola nostalgická, plná spomienok súvisiacich s ľuďmi a miestami, ktorá bola charakterizovaná tým, že bola osobnejšia.

Poetické diela patriace do tejto fázy

- Prvé vyhnance (1978).

- Vianočné básne (1983).

- Priehľadná stena (1984).

- Všetky ostrovy utiekli (1988).

- Poetická antológia (1988).

- Ernestina de Champourcín (1991).

- Frustrované stretnutia (1991).

- Poézia v priebehu času (1991).

- Potom nasledovali nasledujúce tituly:

- Vákua a jeho darov (1993).

- Prítomnosť minulosti, 1994-1995 (Devätnásť deväťdesiat šiestich).

- Zbytočná pieseň, zatvorené karty, prvý exil, všetky ostrovy utiekli (1997).

- Základná poézia (2008).

Fragment Prvé vyhnance (1978)

„Ak zaklopeš múr

Aká radosť všade.

Aké slová slučky

Bude sa cítiť na zemi

A všetko bude nové,

Ako novorodenec ... “.

Román

- Dom vpredu (1936).

- María de Magdala (1943).

Preklady

- Portugalské sonety (1942). Elizabeth Browning.

- Boh Škorpión. Tri krátke romány. (1973). Z víťaza Nobelovej ceny: William Golding.

- Zvolená práca autorkou Emily Dickinson (1946).

- Edgar Allan Poe (1971).

- Diario V: 1947-1955 od Anais nin (1985).

- Vzduch a sny (1943). Autor Gaston Bachelard.

- Šamanizmus a archaické techniky extázy (1951). Z rumunskej Mircea Eliade.

Ďalší

- Epistolary, 1927-1955 (2007).

Ceny a uznanie Ernestine Champourcín

Literárna práca Ernestiny Champourcína bola uznaná o mnoho rokov neskôr v rodnom Španielsku. Nasledujúce boli niektoré z udelených ocenení:

- Cena literatúry Euskadi v španielčine v jej poézii (1989).

- Cena Progressive Women (1991).

- Nominácia na kniežat of Asturias de Las Letras Award (1992).

- Umelecká zásluhová medaila mesta Madrid (1997).

Odkazy

1. Ernestina de Champourcín. (2019). Španielsko: Wikipedia. Obnovené z: je.Wikipedia.orgán.
2. Bravo, Ana. (2007). Ernestina de Champourcín, neznámy básnik generácie 27. Španielsko: svet. Zdroj: Elmundo.je.
3. Díaz, f. (2008). Šampión. Špeciálna poézia. (N/A): Kultúrny. Zdroj: El Cultural.com.
4. Poetická práca: Ernestina de Champourcín 1905-1999. (S.F). (N/a): poézia. Získané z: poézie.ace.
5. Ernestina de Champourcín. (2016). (N/A): stopy veľkých žien. Zdroj:: stopy žien.com.