Čo je pelapelembretica a pri použití?

Ten Pelapelembratica Je to nezmyselné slovo používané v detskej básni la Cabra. Jeho použitie v tejto poézii v akejsi jitanáriforera. Termín Jitanjáfory ešte nie je zaregistrovaný v slovníku Kráľovskej španielskej akadémie a bol vytvorený mexickým Alfonso Reyesom.

Slovo Jitanjafora označuje všetky druhy stanzov a slovných hier, ktoré nemajú zmysel, používané tradične vo verbálnych hrách a výzvach pre deti.

Tieto nezmyselné kompozície sú zamerané na distribúciu slabík alebo fonických skupín. To sa deje opakovane a rozmarne, pretože to, na čom záleží, nie je samotný význam, ale fonetická hra.  

Všeobecne sú to vzorce naložené slovami a zvukmi, ktoré nie sú zhodné a ktoré exoticky znejú exoticky pre samotného rečníka.

Použitie slova pelpelembretica v básni la Cabra

Báseň Koza je súčasťou španielskej detskej literatúry. Detské texty a folklór všeobecne používajú hravú funkciu pri používaní jazyka. V týchto prípadoch sa správa stáva čistou hrou.

Ďalej je prezentovaná úplná báseň. Je zrejmé, že sa musí použiť intralingvistický proces, aby sa v rámci absurdity textu vyriešila jeho logika. Tento proces znamená ignorovanie zákonov a koncepčných štruktúr jazyka.

Koza

V teréne je etická koza,

Perlética, pelapelembretica,

Pelúa, Pelapelebrúa.

Má svoje etické deti,

Peraletický, pelapelembretický,

Toluos, pelapelembúos.

Ak koza nebola etická,

Perlética, pelapelembretica,

Pelúa, Pelapelebrúa,

nemal by jeho etické deti,

Peraletický, pelapelembretický,

Toluos, pelapelembúos.

Ďalšia verzia z 29. marca 1936 hovorí:

Bola to etická, Perlética, perlimperlatická koza, Perlúa, perlimperlamblúa, Cornua, s hocicúo Morro,

ktoré mali etické, perlétické.

Keby koza nebola etická, Perlética, perlimperlatická, Perlua, perlimperlamblúa, Cornnos,

Dieťa by nebolo etické, perlétické.

Perlétický

V detských básňach a piesňach existuje mnoho ďalších príkladov týchto individuálnych lexikálnych výtvorov, známych ako jitanjáforu. Toto, rovnako ako v prípade pelapelembretica, môžu byť slová, ktoré neexistujú v jazyku, ale mohli by existovať.

Môže to byť aj prípad slov, ktoré sa vnímajú ako jitanjáfora, pretože už upadli do zneužívania.

Poslednou možnosťou sú slová, ktoré neexistujú alebo neexistujú, pretože nedodržiavajú fonotaktické pravidlá jazyka.

Príkladom je, že je fráza, ktorá sa používa ako metóda výberu detí v mnohých častiach sveta: od Tin Marín de do Pingüe Cucara Macara Títere bola.

Toto sa tiež počuje, ktorý sa používa na tomboly: jeden, Donut, Desať, Catena, Quina, Quineta, ktorá je kráľovnou v jej gabinete; Gil prišiel, Candil, Candil, Candilón, povedz im, že dvadsiatych rokov sú.

Odkazy

1. Moreno Gruss, a. (1998). Detská literatúra: Úvod do svojho problému, jej histórie a jej didaktiky. Cádiz: UCA Publications Service.
2. Calleja, s. (s/f). Jitanjáfor, detské poetické hry. Zotavené zo Zurgai.com
3. Morote, P. (2008).  Dievčenské hry. V p. C. Cerrillo a C. Sánchez Ortiz (Coords.), Slovo a pamäť: Štúdie o populárnej literatúre pre deti. Cuenca: University of Castilla La Mancha.
4. Espinosa, a. (1987). Populárne príbehy Castilla y León, zväzok 2. Madrid: CSIC Editorial.
5. Penas ibáñez, m. Do. (2009). Sémantická zmena a gramatická konkurencia. Madrid: Ibero -American Editorial.