Lunfardo pôvod, charakteristiky a príklady

On lNeochvejný Skladá sa z žargónu - alebo jazykovej modality - používanej hlavne v argentínskom meste Buenos Aires, hoci jeho použitie v iných susedných mestách, napríklad v Rosario a Montevideo (Uruguaj).

Podobne bol tento žargón definovaný ako „populárna reč“, ktorej slová sa nedajú nájsť v španielskych jazykových slovníkoch; To znamená, že Lunfardo v rámci jeho štruktúry nezahŕňa kultizácie ani iné rafinovanejšie pojmy.

Autorka María Helena Sarabia vo svojom texte Lunfardo: slang, ktorý zvýšil svoju jazykovú úroveň, Zistil, že Lunfardo sa narodil v prístavných oblastiach devätnásteho storočia vďaka kontaktu s talianskymi dialektami a iným žargónom z obyvateľstva prisťahovalcov. 

Z tohto dôvodu je Lunfardo kombinovaným žargónom, ktorý predstavuje slová od štandardného taliančiny, ako aj populárne dialekty iných prisťahovalcov a Španieli používané v Argentíne. 

Lunfardo bol uvedený ako „reč podsvetia“ kvôli svojmu okrajovému jazykovému stavu. Tento žargón bol však notoricky rozšírený, takže ho možno počuť vo všetkých odvetviach a úrovniach argentínskej spoločnosti, čo sa stáva mnohými dôvodmi národnej hrdosti.

Pôvod

Talianske prisťahovalectvo

V roku 1855 mala spoločnosť Buenos Aires obyvateľov prisťahovalcov 36%, kde Taliani pokryli až 11%; Boli rozptýlené po celom mestských štvrtiach a boli venované hospodárskym oblastiam, ktoré boli ľahko upravené.

Taliani, ktorí prišli do Argentíny, pochádzali hlavne z severozápadnej zóny talianskeho polostrova: Piemont, Liguria a Lombardy; Táto posledná oblasť dala meno žargónu, pretože slovo „Lunfa“ pochádza z jazyka Lombardo -v severnom Taliansku -a znamená „zlodej“.

Ďalšie teórie preukazujú, že migranti z Lombardy boli považovaní za zločincov, pretože ich spoločnosť bola zložená z bankárov a veriteľov. Z tohto dôvodu sa Lunfardo považuje za „jazyk zlodejov“.

Morfologické charakteristiky

Lexikón tohto žargónu je ovplyvnený ďalšou jazykovou modalitou známym ako „Cocoliche“, ktorý pozostával z prvého žargónu, ktorý sa použil, keď sa nachádzali rôzne jazyky a zmiešali sa v argentínskych prístavoch. 

Následne sa Cocoliche prestal používať na to, aby ustúpil svojej najjednoduchšej forme: Lunfardo.

Charakteristika Lunfardo je taká, že to nemožno správne považovať za jazyk, pretože jazyk musí obsahovať všetky prvky vety. Lunfardo má sloveso, podstatné meno a prídavné meno, ale neobsahuje okrem iného zámená, články, predložky, predložky.

Príklady slov

Ďalej sú uvedené niektoré slová lexikónu Lunfardo:

Biaba

Znamená „bitie“ a pochádza z taliančiny. Na druhej strane sa toto slovo používalo na volanie potravín hospodárskych zvierat.

Pozerať sa

Pochádza z talianskeho „face“ a znamená „tvár“.

Laburo

Je to jedno z najbežnejších slov v Lunfardo. Pochádza z talianskeho „lavora“ a znamená „prácu“.

Detský

„Pivetto“ pochádza z rodu a používa sa na volanie mladého muža alebo dieťaťa.

Odkazy

1. Domy, j. (1991) Niektoré talianizmy v Lunfardo. Získané 19. septembra 2019 kontrastných: kontrastné.Položka
2. González, D. (2016) Prístup k metaforickým základom Lunfardo. Získané 19. septembra 2019 od Cervantes Virtual: Cervantes Virtual.com
3. Grayson, J. (1964) Lunfardo, neznámy jazyk Argentíny. Získané 19. septembra 2019 od JSTOR: JSTOR.orgán
4. Lorenzino, G. (2014) Jazyky prisťahovalca, Lunfardo a lexikálna difúzia v populárnom porteño španielčine. Získané 19. septembra 2019 z Papiy, časopis Brasileira časopisy: časopisy.Fflch.USP.Br
5. Lorenzino, G. (2016) Lunfardo vo vývoji argentínskej španielčiny. Získané 19. septembra 2019 z SCIELO: SCIELO.Konicicyt.Cl
6. Mitchell, L. (2016) Pôvod Lunfardo: Kvantitatívna analýza lexikónu. Získané 19. septembra 2019 z Open Scholar Ship: OpenScholarship.Blednúť.Edu
7. Siež.Do. (s.F.) Slang. Získané 19. septembra 2019 z Wikipédie: Je to.Wikipedia.orgán