7 zásad kriminalistiky (s príkladmi)

7 zásad kriminalistiky (s príkladmi)

Ten Kriminálne zásady Ide o sériu postupov vykonávaných výskumníkmi alebo odborníkmi s cieľom zistiť spôsob, akým boli spáchané fakty o udalosti.

Criminalistics je veda, ktorá aplikuje vedecké metódy a procesy na riešenie trestných činov. Jeho ústredným zameraním je rozpoznať, identifikovať a hodnotiť fyzické dôkazy. Okrem toho študuje na dôkazoch a nástrojoch alebo porušujúcich agentov spojených s zločinom.

Týmto spôsobom, predložením silných dôkazov o spôsobe spáchania trestného činu, ako aj o identifikácii porušujúcich agentov alebo nástrojov, ktoré sa na ňom zúčastnili, môžu byť na ňom alebo osobami zodpovedné za trestný čin zodpovedný za trestný čin do trestného činu sektor do tohto odvetvia súdny.

Aké sú zásady kriminalistiky?

1- Princíp použitia

Princíp použitia sa týka materiálu, ktorý sa používa na spáchanie vyšetrovaného trestného činu, pretože väčšina trestných činov sa vykonáva pomocou nejakého typu nástroja alebo porušujúceho agenta.

Tento porušujúci agent môže byť rôznych typov:

Mechanické činidlo

Mechanické látky sa vzťahujú na fyzikálne materiály, ktoré pomocou sily spôsobujú poškodenie obete.

Môžu to byť napríklad projektily strelných zbraní, kladivo, lano, ruky alebo ostrý prvok.

Fyzikálny agent

Tieto sa vzťahujú na elektrické otrasy, zmrazenie alebo oheň.

Chemické látky

Chemické látky sa týkajú okrem iného s toxickými, narkotikami, rádioaktivitou alebo jedmi.

Biologické látky

Tieto typy látok súvisia s vírusmi, mikróbmi alebo tekutinami.

Príklad

Jasným príkladom pri identifikácii princípu použitia v scéne trestného činu môže byť identifikácia série rán, podobnej veľkosti, spáchanej pomocou ostrého prvku.

Môže vám slúžiť: Transformácie hmoty

2- Princíp výroby

Princíp výroby súvisí s analýzou stôp, ktoré zostávajú z násilných materiálov alebo agentov použitých pri páchaní trestného činu, a to tak v mieste, kde k nemu došlo, ako aj v tele obete.

Táto zásada sa snaží určiť, ako sa použil porušujúci agent, aby sa o ňom získal viac informácií a bol schopný ich identifikovať.

Príklad

V vraždení, kde je porušujúci činidlo nôž, a rany boli vyrobené pomocou piestov.

Týmto spôsobom je možné získať osvedčenie z hľadiska porušeného agenta, ktorý sa v tomto prípade používa.

3- princíp výmeny

Princíp výmeny, známy tiež ako princíp Locard Exchange, pomenovaný po jeho tvorcovi, Francúzovi Edmundovi Locardovi, je jedným z najdôležitejších zásad kriminológie.

Tento princíp hovorí, že zakaždým, keď sa medzi sebou dostanú dva objekty, medzi nimi dochádza k výmene alebo prenosu materiálu.

Týmto spôsobom, tak v obete, ako aj v páchateľovi trestného činu, ako aj na mieste, kde sa koná udalosť, budú existovať materiálne stopy účastníkov.

Príklad

V vražde, kde obeť zápasila so svojím viktimizátorom, bola vykonaná štúdia DNA častíc, ktoré boli pod klincami obete. Po tejto skúške sa zistilo, že DNA extrahovaná z tela obete sa časovo zhodovala s jedným z podozrivých z trestného činu.

4- Princíp korešpondencie charakteristík

Tento princíp sa vzťahuje na skutočnosť, že keď sa dve pevné telá ovplyvňujú, charakteristiky alebo formy tela väčšej tvrdosti sa vytlačia na telo menšej tvrdosti.

Môže vám slúžiť: Vedecké myslenie

Týmto spôsobom, podrobenie mikro a makro štúdie v porovnaní s porušujúcimi agentmi získanými ako dôkaz, a napríklad ich porovnanie so známkami v tele obete.

Rovnakým spôsobom môžete okrem iného identifikovať stopy stopy alebo vozidiel na mieste činu.

Príklad

V vražde vedenej so strelnou zbraňou, bala.

5- Princíp rekonštrukcie faktov alebo javov

Tento princíp je založený na zhromažďovaní všetkých získaných informácií pomocou vyššie uvedených zásad s cieľom rekonštruovať fakty a javy, ktoré sa vyskytli v jednom prípade.

Týmto spôsobom bude možné s určitou pravdepodobnosťou určiť, ako sa udalosti prípadu vyvinuli. Teda schopnosť získať jasnejšiu myšlienku z hľadiska skutočností.

Príklad

V prípade vraždy so strelnou zbraňou vo vnútri domu, výskumný pracovník, ktorý vedel, v ktorej časti tela zasiahla guľka, keď identifikovala vzorce krvných škvŕn a poznala konečnú polohu tela, z akého miesta a ako a ako Výška bola vražda zbraň.

6- Pravdepodobnosť

Nie je možné zabezpečiť, ako sa udalosti udalosti stali tam, kde nie sú svedkovia, ktorí to potvrdzujú. Preto sa v kriminológii používajú výpočty pravdepodobnosti.

Môže vám slúžiť: centrálny nervový systém: funkcie, časti, choroby

Pri realizácii týchto výpočtov sa všetky údaje, ktoré boli predtým zozbierané na mieste činu, zúčastňujú. A v závislosti od ich množstva a kvality ich môže byť stanovený s určitou pravdepodobnosťou (vysoká, stredná, nízka alebo nula), ako sa udalosť stala.

Príklad

V prípade streľby strelných zbraní, kde je identifikovaná zbraň, ktorá spôsobila výstrel a kde projektily ovplyvnili, je identifikovaný stupeň pravdepodobnosti rekonštrukcie prípadu, vysoký.

Na druhej strane, v prípade, keď sa modrina vytvorila s mechanickým činidlom, o ktorom sa nedokáže, stupeň pravdepodobnosti rekonštrukcie prípadu môže byť stredná alebo nízka.

7- Princíp istoty

Princíp istoty súvisí s analýzou všetkých prvkov alebo násilných agentov zapojených do vyšetrovania prípadu. Táto analýza sa vykonáva s cieľom preukázať, že každý z týchto porušujúcich agentov patrí prípadu, ktorý sa vyšetruje.

Príklad

Pri kontrole odtlačkov prstov nájdených v vražde a porovnávaní ich s tými, ktorí sú údajným páchateľom udalosti.

Odkazy

  1. Blanco Huanca, h. Do., & Sopuco Sarmiento, C. Do. (2020). Kriminalistika a jej vedecké zásady. Zdroj z Lpderecho.pešo
  2. Coria Monter, P. R. (2020). Úvod do terénnej a laboratórnej kriminalistiky. Získané z trestného činu.mx
  3. Covarrubias Gómez, m. P. (2020). 7 zásad uplatňovanej trestnej činnosti. Zdroj z Iexe.Edu.mx
  4. Gaudette, B. D. (2000). Základné princípy forenznej vedy. Zdroj z Coek.Info
  5. Varela, e. (2017). Kriminálne zásady. Zdroj: Aquisehabllado.com