10 básní o slnku veľkých autorov

Ten básne na slnku Platia dobre zaúčtovanú poctu hviezdnemu kráľovi. Ľudské bytosti, ešte pred vytvorením prvých civilizácií, sa cítili fascináciou týmto nebeským telom.

Od ich veľmi konkrétneho spôsobu porozumenia sveta básnici venovali veľa veršov, aby zdôraznili svoj význam.

Básne na slnku

Básne o slnku známych autorov sú početné. Dokonca aj niektorí uznávaní básnici majú dve alebo viac diel venovaných kráľovej hviezde. Z piatich básní tohto výberu Rafael Alberti znamená zloženie zameranú na verejnosť pre deti.   

Slnko je požiarny balón (Antonio Machado)

Slnko je požiarny balón,
Mesiac je fialový album.
Biela holubica predstavuje
V vysokom sté výročie Cypress.
Zdá sa, že maľby Mirtos
Vtipné chlpaté zvárané.
Záhrada a tiché popoludnie!..
Zvuky vody na mramorovej fontáne.

Trópové slnko (Výňatok, Gabriela Mistral)

Slnko Inkov, Sol de Los Maya,
Maduro Sol American,
Slnko, v ktorom Maya a Quichés
Poznali a uctievali,
A v ktorých staré aymaraes
Rovnako ako Amber, boli spálení.
Červený faisan, keď zdvihnete
A keď polovica, Faisán Blanco,
Maliar a tetovací umelec
človeka kasty a leopard.

Horské a doliny slnko,
priepasti a plání,
Rafael de Las pochoduje náš,
Zlatý lebka našich krokov,
Pre všetku krajinu a celé more
Svätý a znamenie mojich bratov.
Ak sa stratíme, hľadať nás
v niektorých skóre,
kde existuje chlieb chleba
A trpieť balzamovým stromom.

slnko (Juan Ramón Jiménez)

V pozadí
Z mojej knižnice,
Slnko na poslednú chvíľu, čo zmätí
Moje farby vo svetle a božskom svetle,
Sladko mi hladím svoje knihy.

Aká jasná spoločnosť
tvoj Ako to zväčšuje
Pobyt a prevádza ho, plný,
V Valle, v nebi - Andalúzia! -,
V detstve, v láske!

Ako dieťa, ako pes,
Prejdite z knihy v knihe,
robiť to, čo chcete ..
Keď sa na to zrazu pozriem,
zastavuje sa a dlho ma uvažuje,
S božskou hudbou, s kôrou kamaráta, s čerstvým bľabochom ..

Potom vyjde ..
Božské a čisté svetlo
Je to opäť farba a sama a moja.
A čo sa cítim temno
Je to moja duša, rovnako ako
Keby to zostalo znova
Bez jeho údolia a jeho oblohy - Andalúzia! -,
Bez jeho detstva a jeho lásky.

Hymna na slnko (Výňatok, José María Heredia)

V tvrdej mori, kde žijete,
Ach múza! Váš výrečný hlas:
Nekonečné obklopuje vaše čelo,
Nekonečné drží vaše nohy.
Príďte: k broncovi revovi vĺn
Takýto divoký a vznešený prízvuk sa pripojí,
Že moja hruď pokračovala,
A moje čelo sa znova osvetľuje.

Hviezdy okolo,
Východ je zrútený,
A tieň je vítaný
A do vzdialených oblakov na juhu:
A na východ v nejasnom horizonte,
Aké mätúce a husté,
Stúpa nádhernú verandu, obrovské,
Zlato, fialová, oheň a modrá.

Long Live the Ranné slnko! (Rafael Alberti)

Long Live the Ranné slnko!
Nech žije slnko!,
zakričať vtáka v pobočke.

A roľník mu spieva:
Nech žije slnko!

A ohromený oranžový
Pomaranče: dlho žijú slnko!

A strecha domu:
Nech žije slnko!

A kôň, ktorý to cíti,
Tibia Yerba, v krku:
Nech žije slnko!

Nech žije slnko! Rieka stúpa hore,
A prechádzajúca vlajka:
Nech žije slnko!

Celá Zem je živá!
Celý svet, džungľa:
Nech žije slnko!

slnko (Pablo Neruda)

Už dávno, ďaleko,
Dal som nohy do takej jasnej krajiny
že až do noci nebola fosforescenčná:
Stále počujem fámu o tom svetle,
Round Amber je všetko nebo:
Z mora stúpa modrý cukor.

Opäť je to známe a navždy
Sumo a pridajte svetlo k vlastenectvu:
Moje povinnosti sú ťažké denné:
Musím dodať a otvoriť nové okná,
Stanovte neporazenú jasnosť
A aj keď mi nerozumejú, pokračujte
Moja propaganda skla.

Neviem, prečo je to veľa
pôvodu, do zimného produktu,
do provincie s vôňou dažďa
Toto dozvukové povolanie.

Niekedy plánujem napodobniť pokoru
a požiadajte, aby odpustili mojej radosti
Ale nemám čas: Je to potrebné
Dostaňte sa skoro a behajte inde
nič viac ako dnešné svetlo,
Moje vlastné svetlo alebo svetlo noci:
A keď som už rozšíril jasnosť
V tom okamihu alebo kdekoľvek
Hovoria mi, že v Peru je tma,
Že svetlo vyšlo v Patagónii.

A bez toho, aby som bol schopný spať, musím odísť:
Čo by som sa naučil transparentne!

Dnes toto otvorené poludnie letí
So všetkými včely svetla:
Je to jedna vzdialenosť pohára,
Na jasné územie môjho života.

A slnko svieti smerom k Valparaíso.

Klietka (Alejandra Pizarnik)

Vonku je slnko.
Nie je to nič iné ako slnko
Ale muži sa na to pozerajú
A potom spievajú.

Neviem o slnku.
Poznám melódiu anjela
A horúca kázeň
posledného vetra.
Viem, ako kričať na úsvit
Keď plány smrti nahé
V mojom tieni.

Plačem pod svojím menom.
V noci som rozrušil šály
A vlastné lode
Tancujú so mnou.
Skrym nechty
Uniknúť z mojich chorých snov.

Vonku je slnko.
Vyzerám ako popol.

Slnko sa zlomilo (Federico García Lorca)

Slnko sa zlomilo
medzi mrakmi medi.
Z modrých hôr prichádza mäkký vzduch.
V Prado del Cielo,
Medzi kvetmi hviezd,
Mesiac rastie
Ako zlatý garpio.

Pri poli (čakanie na jednotky duše),
Som naložený smútkom.
Na ceste.
Ale moje srdce
Spieva vzácny sen
skrytej vášne
bezstarostná vzdialenosť.

Ozveny bielych rúk
O mojom chladnom čele,
Vášeň dozrievania
s plačom z mojich očí!

Boli sme vybraní Slnko (Vicente Huidobro)

Boli sme vybraní Slnko
A neuvedomili sme si
Boli sme vybraní z najvyššej hviezdy
A nevedeli sme, ako odpovedať na váš darček
Bezchybná úzkosť
Voda nás milovala
Džungle boli naše
Extáza bola náš vlastný priestor
Váš pohľad bol vesmír, ktorý čelí
Vaša krása bola zvukom úsvitu
Jar milovaný stromami
Teraz sme nákazlivý smútok
Smrť vopred
Duša, ktorá nevie, kde je
Zima v kostiach bez blesku
A to všetko, pretože ste nevedeli, čo je večnosť
nerozumeli ste ani duši mojej duše na vašej temnej lodi
V jeho tróne orla zranený v nekonečnom.

slnko (Výňatok, José de espronceda)

Lebo a počujem ma, ach slnko! Pozdravím ťa
A odvážim sa s tebou hovoriť:
Horieť ako ty, moja fantázia,
chytení v úzkosti, aby ste vás obdivovali
Neohrozené pre vás jeho sprievodné krídla.
Dúfajme, že môj silný prízvuk,
Vznešený rezonujúci,
strašného hromu
Strašný prekonanie hlasu,
Ach slnko! Príde k tebe
A uprostred vášho kurzu vás zastaví!
Ah! Ak to nazývam, že moja myseľ sa rozsvieti
Tiež som dal tvoju horlivosť svojim zmyslom;
na víťazný lúč, ktorý ich oslňuje,
Túžiace oči by stúpali,
A vo vašom Fúlagido odvážne odvážne,
Vyzerám neustále, opravil by som ich.
Ako veľmi som ťa vždy miloval, urážaj sa!
S tým, aké jednoduché túžby,
Byť nevinným dieťaťom,
Nasledujte vás úzkostvu na položenej oblohe,
a extatický cez teba
A pri uvažovaní o tvojej svetle som ma zabudol!

Odkazy

1. Machado, a. (1990). Aké ľahké to lietajú. Buenos Aires: Colihue SRL Editions.
2. Mistral, g. (1985).Vyriešenie. Santiago de Chile: Editory Pehuén.
3. Jiménez, J. R. (1983). Neviditeľná realita. Londýn: Tamesis.
4. Heredia, J. M. (2012). Básne. Barcelona: Linkgua Digital.
5. Alberti, r. (1988). Poézia: 1939-1963. Madrid: Aguilar.